Lužné lesy, ich rozdelenie a druhové zloženie na Slovensku, ochrana významných lužných lesov v rámci veľkoplošnej i maloplošnej ochrany prírody SR

Lužné lesy

Lužný les je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom. Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou regulovateľnosťou vodných tokov. Na Slovensku lužné lesy sa nachádzajú hlavne pozdĺž tokov ako Dunaj a Morava.

Dôležitá je prítomnosť vodného toku alebo vysoké podzemné vody, vďaka tomu je totiž v pôde nedostatok kyslíka, a tak dochádza k redukčným pochodom. Vznikajú zlúčeniny, dávajúce pôde modré sfarbenie a zvláštny zápach, tzv. glejové pôdy.

 Kvôli vysokej pôdnej vlhkosti je v lužných lesoch relatívne málo pôdnej fauny, ako sú napr. dážďovky. V blízkosti vody naopak býva dosť obojživelníkov. Medzi typické vtáky patria červienka, škorec, trsteniarik, bocian, volavka, jastrab, pinka.

Typy lužného lesa:      a) mäkký luh

                                    b)tvrdý luh

Najbližšie ku korytu sa nachádza tzv. mäkký luh tvorený rôznymi druhmi vŕb (najmä vŕb biela a vŕba krehká), domácimi druhmi topoľov a jelšou lepkavou. Ide vlastne o pásmo boja medzi riekou a lesom, postihované častými záplavami, poškodzované ľadom, v extrémnych prípadoch dokonca aj pohybom ešte nespevnených štrkových alebo pieskových lavíc tvoriacich ich podložie. Časť mäkkých luhov považujeme za ochranné lesy chrániace brehy tokov pred eróziou. Hospodársky význam týchto porastov je zanedbateľný.

Vo väčšej vzdialenosti od tokov sú už pôdy suchšie, hladina spodnej vody leží hlbšie a k záplavám dochádza len zriedka. Častejšie sa vyskytuje zamokrenie pôd zdvihnutou podzemnou vodou. Bez prídavnej podzemnej vody by tieto stanovištia boli pomerne suché a vyvinuli by sa na nich bežné zonálne lesy, čiže lesy okolitého vegetačného stupňa (dubiny až bukové dubiny). Vďaka vplyvu vodného toku sa tu však vyvinul tvrdý luh, čiže les tvorený dubom letným, jaseňom (štíhlym a / alebo úzkolistým), brestom poľným, v spodnej vrstve aj s hrabom, javorom poľným, lipou a ďalšími drevinami. Hospodársky význam týchto porastov bol značný a uchoval sa (možno aj zvýšil) aj po ich premene na topoľové plantáže – pôvodne pestrá produkcia cenných sortimentov sa však zmenila na kvantitatívnu produkciu topoľových výrezov.

Medzi uvedenými dvoma typmi sa nachádza prechodný luh, v ktorom sa uplatňujú dreviny oboch predchádzajúcich typov v rôznom pomere. Tento luh býva ešte pomerne pravidelne zaplavovaný, pričom jeho pôdy sú sčasti obohacované ukladaním povodňových kalov. Aj tieto porasty mali a majú značný hospodársky význam.

LUŽNÉ LESY VŔBOVO-TOPOĽOVÉ

Vŕbovo-topoľové porasty (mäkký lužný les) v najnižších miestach údolných nív väčších riek, na nivných pôdach bohatých na živiny. Hlavným ekologickým faktorom sú pravidelné záplavy povrchovou vodou. Porasty nie sú úplne zapojené, sú spravidla viacposchodové. Krovinové poschodie je druhovo chudobné, prevládajú v ňom zmladené jedince stromov. V bylinnej vrstve sa uplatňujú hygrofilné a nitrofilné druhy. Typickým znakom je vysoká pokryvnosť a prevaha niektorých rýchlo sa šíriacich autochtónnych druhov.

Výskyt-   Záplavové územia väčších riek v nížinnom a pahorkatinnom stupni do 250- 300 m.n.m, v orografických celkoch Borská nížina, Dolnomoravský úval, Hrónska pahorkatina, Ipeľská pahorkatina, Nitrianska pahorkatina, Podunajská rovina, Trnavská pahorkatina a Východoslovenská rovina.

LUŽNÉ LESY DUBOVO–BRESTOVO–JASEŇOVÉ

Dubovo-brestovo-jeseňové lužné lesy (tvrdý lužný les) na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív so zriedkavejšími a časovo kratšími povrchovými záplavami. Pôdy sú od typologický nevyvinutých nivných a glejových až po hnedé pôdy bohaté na živiny. Krovinové poschodie je dobré vyvinuté a druhovo bohaté, v bylinnej vrstve sú prítomné nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy s výrazným jarným aspektom.

Výskyt- Alúviá väčších riek v nížinách a teplejších oblastiach pahorkatín do nadmorskej výšky 300m zahŕňajúce celkom Beskydské predhorie, Borská nížina, Cerová vrchovina, Hronská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Košická kotlina, Krupinská planina, Slovenský kras, Východoslovenská pahorkatina, Východoslovenská rovina, Zemplínske vrchy.

JASEŇOVO-JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY PODHORSKÉ

Jaseňovo-jelšové lesy v užších údolných nivách potokov a menších riek ovplyvňovaných povrchovými záplavami alebo podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou. Menej typickým stanovišťom sú svahové prameniska alebo terénne zníženiny, kde podzemná voda stagnuje blízko pod povrchom pôdy. Pôdy hlinité, stredne ťažké, niekedy oglejené, humózne, s dostatkom živín. Porasty sú spravidla viacposchodové, rovinové poschodie je druhovo bohaté. U bylín sa uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy.

Výskyt- Jaseňovo-jelšové lesy lemujú brehy riek a potokov v podhorských polohách, kde výškovo nadväzujú na vŕbovo-topoľové lužné lesy nížin a pahorkatín. Biotop sa udáva z celkov Buchureň, Beskydské predhorie, Biele Karpaty, Branisko, Cerová vrchovina, Čergov, Čierna hora, Hornádska kotlina, Jablunkovské medzihorie, Kozie chrbty, Košická kotlina, Krupinská planina, Laborecká vrchovina, Liptovská kotlina, Ľubovnianska vrchovina, Ondavská vrchovina, Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Poľana, Popradská kotlina, Slovenský kras, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina, Východoslovenská pahorkatina.

JELŠOVÉ LUŽNÉ LESY HORSKÉ

Porasty jelše sivej s prímesou smreka, zriedkavo ďalších drevín na brehoch horských tokov v chladných údoliach. Pôdy sú piesočnaté, štrkovité až kamenisté. Typická je viacposchodová štruktúra, v krovinovom poschodí dominujú zmladené jedince jelše. V bylinnom podraste sa charakteristický uplatňujú nitrofilné a hygrofilné druhy. V podrastoch Piceo Alnetum, stojacích na prechode k podmáčaným smrekovým lesom, je na kyslých mokrých až zbahnených glejových pôdach hojnejšia jelša lepkavá.

Výskyt- Biotop je zastúpený v horskom stupni až do výšky 1 200 m.n.m v celkoch Bukovské vrchy, Ďumbierske Tatry, Chočské vrchy, Levočské vrchy, Muránska planina, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Pieniny, Podtatranská brázda, Popradská kotlina, Slovenský raj, Spišská Magura, Veporské vrchy, Volovské vrchy, Vysoké Tatry.

 JELŠOVÉ LESY SLATINNÉ

Koreňový systém vytvára barlovité korene, ktoré zabezpečujú dostatočnú stabilitu v pôde. Krovinná etáž je tvorená hygrofilnými až hydrofilnými druhmi ako, vŕba popolavá, krušina jelšová a čremcha strapcovitá. Bylinná etáž je tvorená hygro– až hydrofytmi ako ostrica vysoká, ostrica predĺžená, papradník močiarny, kosatec žltý a záružlie močiarne.

Tieto porasty sa nachádzajú na miestach zazemnených mŕtvych ramien, na zazemnených vodných plochách, alebo v medzidunových depresiách. Pôdny typ je organozem, glej, čo má za vznik rašeliny slatinnej. Zachovali sa len fragmenty jelšových slatinných lesov, keďže boli vyrúbané a nahradené lúkami a poliami. Problémom však je vysoká hladina podzemnej vody, ktorá je blízko alebo nad povrchom. Dochádza k zasoľovaniu pôdy, preto sa stáva neúrodnou.

Výskyt- Jelšové lesy slatinné sa vyskytujú nepravidelne, na nížinách, na Záhorí, v medzidunových depresiách, na Podunajskej Nížine, Košická kotlina a pod.

Ochrana lužných lesov

Projekt "Ochrana a manažment dunajských lužných lesov" schválila  Európska komisia v rámci programu LIFE - Nature.

Hlavné aktivity projektu- Najvýznamnejšou aktivitou projektu je nákup a dlhodobý prenájom prírodne hodnotných a zachovaných území a ich spravovanie tak, aby sa cenné lužné lesy zachovali aj pre ďalšie generácie. Identifikácia takýchto plôch vychádza z terénnych prieskumov a súvisiacich podkladov, ktoré boli vypracované v minulosti ako súčasť iných projektov. Pre všetky prenajaté plochy sú vypracované v rámci projektu osobitné manažmentové plány. V nich sa bude klásť dôraz na usmernenie lesného hospodárenia, ktoré bude rešpektovať predovšetkým vzácne prírodné hodnoty. Vybrané územia budú neskôr slúžiť ako praktické ukážky racionálneho trvalo udržateľného lesného hospodárenia pre odborných lesných hospodárov alebo iných expertov z oblasti lesného hospodárstva. Taktiež sa budú tieto územia dlhodobo monitorovať a porovnávať s okolitými lesnými porastmi, v ktorých sa bude hospodáriť bežným spôsobom, takže projekt bude odborným prínosom aj pre ochranu prírody a lesné hospodárenie vo všeobecnosti. V súčasnosti prebieha vytypovanie vhodných lesných území, resp. porastov a rokuje sa s vlastníkmi o ich kúpe alebo dlhodobom prenájme.